HISTÓRIA klubov vojenskej HISTÓRIE
(so zameraním na kluby WWII a expanzné zbrane)
Rekonštrukcie bojov z rôznych historických období na Slovensku doslova zľudoveli a v regiónoch sa stali obľúbenými udalosťami, na ktoré zavítajú tisícky divákov. Je to ale iba jedna z činností klubov vojenskej histórie (ďalej aj „KVH“), ktoré vo väčšej miere pôsobia na našom území už viac ako 20 rokov. Podľa Evidencie občianskych združení MV SR momentálne existuje 80 združení, ktoré majú v názve slovné spojenie „vojenskej histórie“. Samozrejme tieto právnické osoby priebežne vznikajú nové a zanikajú nefunkčné. Či už ide o klub, spolok, spoločnosť alebo združenie, ich členovia sa venujú rôznym činnostiam spojeným s vojenskou históriou najmä Slovenska, ale aj histórii v širšom meradle. Keďže drvivá väčšina týchto združení medzi sebou úzko spolupracuje a vedia navzájom o sebe, dovolím si tvrdiť, že skutočne aktívnych združení, ktorých činnosť možno najčastejšie vnímať, je asi len polovica. Ostatné združenia buď už nie sú aktívne a neboli ešte zrušené, alebo sa venujú vojenskej histórii len tak pre seba. Čiže skúmajú, bádajú, zisťujú fakty a súvislosti. Občas niekto publikuje, čo v rámci svojej činnosti pozisťoval a vypátral. Len jeden klub vojenskej histórie je v súčasnom období oficiálne v likvidácii.
Podľa uvedeného registra vznikol v roku 1990 ako prvý Klub vojenskej histórie Trnava. O jeho činnosti ale nič nevieme a na internete sa o tomto združení nič nedočítate. Oveľa aktívnejšia bola Slovenská spoločnosť vojenskej histórie a strelcov z historických zbraní, ktorá sa etablovala už v roku 1992 a oficiálne bola zaregistrovaná na MV SR v roku 1993. Spočiatku sa venovala iba starším historickým obdobiam a jej členovia sa pravidelne zúčastňovali napr. bitiek o Waterloo a pri Slavkove. Napoleónska sekcia sa rozhodla oživiť históriu veľmi významného 2. bratislavského pešieho pluku. V roku 2005 mali za sebou už 76 medzinárodných akcií.
Ale aj napriek skorému vzniku, sa im podarilo až v septembri roku 2001 po dvojročnej príprave zorganizovať vôbec prvú verejnú bojovú ukážku z obdobia II. svetovej vojny na území Slovenskej republiky, ktorá sa nie náhodou konala pri obci Nižný Komárnik. Túto udalosť pod názvom Obšár kóta 532 (nazývaná výstižnejšie aj Dukla) už organizovala jej Pobočka pre vojenské operácie na území Slovenska počas II. svetovej vojny. Keďže v Českej republike začali KVH fungovať už skôr, podieľalo sa na realizácii ukážky až 6 českých KVH. Spolu v nej vtedy bojovalo 66 účastníkov. Čo vtedy bolo považované za veľkú udalosť, čo do počtu bojovníkov a techniky, z dnešného pohľadu je to malá, nízkorozpočtová akcia. Avšak prítomných bolo cca 2500 divákov. O rok neskôr bolo v júli na akcii v Slatinke prítomných 9 českých KVH, kde spolu s účastníkmi zo SR, Francúzska, Taliánska, Nemecka, Švédska a veterán klubmi vytvorili asi 120 – 130 člennú bojovú skupinu.
Prvý krát bolo použité v ukážke aj lietadlo. Počet divákov narástol na cca 3000. V októbri roku 2002 sa konal druhý ročník akcie Obšár / Dukla, kde už bojovalo 200 reenactorov aj s technikou zapožičanou z Vojenského historického ústavu a počet divákov stúpol na ohromujúcich 7000. Pyrotechnické efekty v tom čase zabezpečoval Kriminalisticko – expertízny ústav Akadémie PZ.
V roku 2003 založili členovia Pobočky pre vojenské operácie na území SR počas WWII Klub priateľov vojenskej histórie Slovenska, ktorý organizoval akciu na Dukle v roku 2004 počas osláv 60. výročia Karpatsko-Duklianskej operácie. Na tomto podujatí už bojovalo 220 účastníkov, ktorý po prvý krát v histórii bojovali na dvojdňovej akcii. V piatok za slnečného počasia v Údolí smrti a v sobotu za výdatného celodenného dažďa pod Obšárom. Dôležité bolo aj predvedenie svojej činnosti verejnosti v Bratislave – Podunajských Biskupiciach na ukážke pod názvom Festung Pressburg 1945-2004. A nemenej dôležité boli, v tom istom roku, Oslavy SNP v Banskej Bystrici a hneď po nich nasledujúci prvý ročník Bojov na Hrone. Všetci reenactori sa vtedy s technikou presúvali z jednej akcie na druhú. Všetky tieto udalosti organizoval KPVHS za výdatnej pomoci českých kolegov.
Na výmenu sa už v tom čase chodilo bojovať do zahraničia, veď len v roku 2002 sa Slováci zúčastnili akcií v Ořechově, Vranově a Dabaši. O rok na to v Chodově a maďarskom Keceli. Ďalší rok to bol opäť Ořechov a v roku 2005 Sokolovo, po ktorých nasledovalo mnoho ďalších zahraničných akcií.
Na základe týchto verejných bojových ukážok, ktoré boli veľkou inšpiráciou pre odbornú aj širokú verejnosť, začali vznikať ďalšie KVH, ako napr. KVH Golian v roku 2004, KVH Carpathia a KVH Košice v roku 2005. Členovia KVH Carpathia bojovali v apríli ešte ako neregistrovaní na akcii Festung Pressburg a októbrom 2005 začala ich oficiálna činnosť. Košický klub následne organizoval akciu na Dukle v roku 2006, kde bojovalo už 250 účastníkov zo SR, ČR a Poľska. V roku 2007 vznikol KVH Tekov a prevzal známe Boje na Hrone (priemerne 300 účastníkov a 13 000 divákov), ako i KVH Levice-Vetorovci, pričom každým rokom pribúdalo viac a viac nových KVH. Niektoré vznikali ako úplne nové zoskupenia a niektoré z členov, ktorí z rôznych dôvodov opustili svoj materský klub a založili si svoj. V priemere to bolo po roku 2007 až po súčasnosť cca 5 nových KVH za rok.
Vo všeobecnosti ale možno považovať rok 2000 za počiatok vzniku „hnutia“ za oživovanie histórie (tzv. re-enactment, alebo living history) z obdobia II. svetovej vojny na území SR. Stále častejšie veľké podujatia typu Sahara (založená v roku 2002, priemerne 10 000 divákov), Slovenské piesky (založené v roku 2009, v roku 2012 – 600 účastníkov, 250 ks techniky a 5000 divákov), Tankové dni Laugaricio (založené v roku 2013, 2019 – 1400 účastníkov, 240 ks techniky a 17 000 divákov), kde participovali aj štátne ozbrojené zložky, priťahovali a priťahujú množstvo divákov. Zaujímavé sú aj menšie podujatia v rôznych lokalitách Slovenska, kde sa niekedy zrealizovali ukážky iba jednorázovo. Z pohľadu atraktívnosti prostredia sú najhodnotnejšie ukážky, prezentované počas osláv SNP na miestach skutočných historických udalostí alebo v skanzenoch. Takými sú napr. Čierny Balog, Kalište, Telgárt, Stará Kremnička, Strečno alebo Zuberec. Mestským divákom tiež pravidelne až tradične prinášame historické akcie. Z tých väčších miest najmä v rôznych častiach Bratislavy, Banskej Bystrice a Nových Zámkov. Na rovnakom mieste sa konajú ukážky napr. v Nitre.
Rekonštrukcia bojov je činnosť najviac viditeľná a najviac navštevovaná, avšak to je len časť našej činnosti. Okrem toho robíme rôzne výstavy a prezentácie vojenskej výstroje, výzbroje, a techniky. Zúčastňujeme sa pietnych aktov spolu s vojakmi OS SR, staráme sa o vojnové hroby a pietne miesta, reštaurujeme dobovú vojenskú techniku a staviame repliky nedostupnej originálnej techniky. Organizujeme besedy a stretnutia s vojnovými veteránmi, bývalými partizánmi. Robíme výskum a bádame v oblasti vojenskej histórie. Publikujeme, prednášame, robíme historickú osvetu. Spolupracujeme so širokou škálou organizácií, navštevujeme vojenské múzeá po celom svete. Pátrame po žijúcich pamätníkoch a ich potomkoch, alebo po dochovaných vojenských dokumentoch a fotografiách. Absolvujeme rôzne pochody po stopách skutočných vojakov alebo partizánov.
Štatisticky môžem za 10 ročnú existenciu svojho KVH Tyrnau zhodnotiť našu činnosť v číslach. Priemerne sa počas jedného kalendárneho roku zúčastníme 15 verejných bojových ukážok, 9 klubových akcií, pietnych aktov, cvičení a manévrov, ale i 8 návštev múzeií doma i v zahraničí, military búrz a iných súvisiacich akcií. Čo znamená, že za jeden mesiac venujeme v priemere 2 až 3 soboty činnosti v KVH. O tom, že o činnosť KVH je záujem svedčí, okrem počtu divákov na verejných podujatiach, aj napr. počet návštev na webstránke KVH Tyrnau za desaťročné obdobie. Celkovo to je ku koncu augusta 2020 až 1 670 000.
Členovia KVH používajú na rekonštrukcie bojov k dobovým rovnošatám aj príslušné zbrane. Ide najmä o originály alebo repliky chladných zbraní (bodáky, bajonety, šable, dýky, tesáky a pod.), historické zbrane alebo ich repliky na čierny prach a akusticko expanzné zbrane na cvičné strelivo (tzv. nábojky). Tie sú buď prerobené z pôvodne vojenských vyradených zbraní, alebo vyrobené ako nový výrobok len na tento účel. Prvé expanzné zbrane na akcie Obšár 2001, 2002 a Slatinka 2002 klubom zapožičali Filmové ateliéry Koliba. Po vzniku občianskych združení zaoberajúcich sa vojenskou históriou, prišiel aj nový fenomén v podobe dopytu po vhodných zbraniach použiteľných na rekonštrukcie bojov. V roku 2003 na to reagoval aj prvý slovenský zákon o strelných zbraniach a strelive, ktorý reflektoval aj na rozmach používania expanzných zbraní. Vtedy bol zavedený nový typ zbrane v kategórii D, tým bola expanzná zbraň. Tento zákon nám pre potreby KVH dobre slúžil až do roku 2015, kde vznikla povinnosť ohlásiť polícii nadobudnutie vlastníctva, dovtedy voľno predajnej zbrane. Prvé expanzné zbrane vyrobilo Puškárstvo Jozef Šutta v Dechticiach, ktoré funguje od toku 1972 do dnes.
Povinnosť zaregistrovať naše zbrane na polícii sme prijali ako logické opatrenie proti zneužívaniu expanzných zbraní a všetci členovia KVH, ktorí vlastnili tieto zbrane tak aj v zákonnej lehote za príslušný poplatok vykonali. Pod hrozbou sankcií odvtedy nie je možné previesť držbu expanznej zbrane na inú osobu bez ohlásenia jej prevodu na polícii. Tým sme považovali problém expanzných zbraní za elegantne vyriešený. V spojení s ďalšími legislatívnymi opatreniami a technickými požiadavkami na výrobu expanznej zbrane sme dospeli do štádia, kde žiadny puškár na území SR už expanzné zbrane nevyrába. Výroba je podľa nových pravidiel extrémne náročná a tým pádom by aj hotový výrobok bol neprimerane drahý. Z komerčného hľadiska by to vzhľadom na možný počet predaných zbraní nebolo rentabilné. A ak by sa aj taká zbraň vyrobila podľa súčasných predpisov, Slovenská republika nezriadila overovací úrad, ktorý by takú zbraň bol oprávnený skontrolovať a uviesť ju na civilný trh.
Aj s touto situáciou sme sa zmierili, pretože v KVH a medzi civilnými držiteľmi koluje dostatočné množstvo expanzných zbraní, ktoré by sme mohli využívať ešte dlhé roky. Tu ale MV SR prišlo s ďalším opatrením, ktoré spočívalo v označení expanznej zbrane Kontrolnou expanznou značkou. Spočiatku po tomto opatrení nebolo možné prepisovať resp. prevádzať držbu expanzných zbraní na inú oprávnenú osoby pokiaľ nebola zbraň označená takou značkou. Ale v súčasnosti sme dospeli až tak ďaleko, že takýto prevod expanznej zbrane nie je vôbec možné zrealizovať.
Okrem samotného boja je veľkým lákadlom pre divákov dobová vojenská technika. Tá historická sa nachádza väčšinou v súkromných rukách, občas vypomôže Vojenský historický ústav. Súčasnou technikou disponujú Ozbrojené sily SR a Policajný zbor SR. Niektoré udalosti sú primárne zrazy techniky a bojové ukážky sú pridružené ako súčasť celodenného programu. KVH a veterán kluby spolu úzko spolupracujú a výsledkom tejto spolupráce je skutočné bojisko. Bojuje sa na zemi, na vode aj vo vzduchu. Okrem pozemnej kolesovej a pásovej techniky, vedieme aj vzdušné boje, kde najznámejší predstavitelia leteckej podpory sú piloti z Retro Sky Teamu (založený v roku 2009, disponuje 7 lietadlami).
Tento náš reenactorský život, ktorý sa pre mnohých stal životným štýlom, nám ale môže narušiť očakávaná novela zákona o strelných zbraniach a strelive. Je možné, že to čo malo do súčasnosti stúpajúcu tendenciu, naberie po prijatí nových povinností opačný smer. Ak by novela uvedeného zákona prebrala všetky opatrenia, ktoré navrhujú úradníci EÚ, mohlo by to viesť až k zániku niektorých KVH a koncu verejných bojových ukážok, ako ich poznáme v súčasnosti. Veľmi by tým utrpelo pripomínanie si minulosti a mladá generácia by postupne prestala javiť záujem o vlastnú históriu, lebo niet atraktívnejšej formy prezentácie našich pohnutých dejín. Ale nepredbiehajme udalosti. O tom možno v ďalšom článku.
Spracoval: Bc. Tibor Devát, predseda KVH Tyrnau a ZKVHS
Zdroje: MV SR, Roman Moravec, Daniel Urbášek, Mgr. Pavel Papšo, www.pevnosti.sk
Ilustračný obrázok: Obšár čiže Dukla 2001
